Český horor existuje! České Temno to potvrdzuje

Halloween už máme dávno za sebou a Vianoce tiež. Možno si niekto našiel pod stromčekom práve České temno. Ide o zbierku hororových poviedok od niekoľkých autorov. Ja viem, nie je to darček pre všetkých a asi ani žáner pre všetkých, ale zadržte a čítajte ďalej! Ani ja tento žáner nejak neobľubujem, minimálne filmy nemôžem vystať, u anime mi to extra doteraz nevadilo a České Temno ma milo prekvapilo.

Vzhľad

Začnime, teda klasicky, dostanete knihu do ruky a prvé, čo vidíte je táto obálka, ktorá sa podľa mňa vážne hodí nie len farebnou kombináciou, ale aj istým tajomnom. Samozrejme niečo hororové, malo by to mať tmavé farby alebo ukážky niečoho znepokojujúceho, ale nemusí to byť pravidlo. Ak ide o veľkosť knihy tak je akurát do ruky, síce trochu hrubšia, ale to nie je problém pri čítaní.

Dobre sa drží i číta i, keď ide o mäkkú väzbu tak sa prebal neláme a nepoškodzuje pri čítaní. Teda ak doslova neotáčate strany tak, aby boli rovno a neprehýnate knihu dopredu a dozadu. Po otvorení knihy môžete vidieť, ako aj na priloženom obrázku, že prebal pokračuje kúskom dnu a sú tam uvedení autori. Beriem to ako milý detail, samozrejme predslov, obsah tu tiež nechýbajú.

Keďže ide o zbierku poviedok tak je tomu prispôsobená aj zadná strana, kde by ste normálne našli niečo o danom príbehu no tu je tomu inak. Tu vás ta kniha láka ku prečítaniu, povie vám, čo môžete čakať, sny, skutočné udalosti a hlavne, že tu sú predstavení ako známi autori tak aj nový. Ja sa priznám a veľmi ma to mrzí ani jedného autora som doteraz nepoznala, na druhú stranu teraz mám chuť si od niektorých prečítať toho viac.

Nechýba logo Golden Dog a Horrorconu. Ku vzhľadu sa ešte hodí dodať, že obsah knihy nie je na začiatku, ale až úplne na konci. V knihe následne okrem názvu poviedky, ilustrácie nájdete aj stránku o danom autorovi, ktorý poviedku napísal a jeho fotku. Čo beriem ja ako úplný neznalec horor žánru v Česku ako milý detail a bonus, že sa môžem dozvedieť niečo aj o autoroch.

Príbehy

Ako už som hovorila tak ide o zbierku poviedok a v knihe sa ich nachádza hneď niekoľko. Konkrétne ide o Miroslav Pech – Zuby, Otomar Dvořák – Hagen, Vladimír Pospíchal – Hlad, Argonantus – Revenant Rappoltštejnský, Svatopluk Doseděl – Batalión, Alexandra Haverská – Semper imperfectus?, Pavel Renčín – Skokani, Anna Šochová – Autobus, Ondřej Kocáb – Zatracenej, Honza Vojtíšek – Zahrada, Renata Bočková – Netvor, Božena Čechalová – Počítání rukou, Hanina Veselá – Člověk v kůži vázaný, Petr Boček – Přístěnek, Lenny Ka – Ti, co neumírají a Kristina Haidingerová – Synek.

Áno, ako vidíte tak núdzu o čítanie vážne mať nebudete a i, keď nie všetky názvy znejú desivo tak sú vážne skvelé. Tým, že v knihe máte niekoľko autorov a príbehov, a tak si môžete vybrať či už podľa názvu, čo vás zaujme, podľa autora alebo prečítať všetko? Pre mňa to bolo trošku náročnejšie, keďže práve tento žáner nijak extra nepreferujem no našla som si v knihe nejeden príbeh, ktorý môžem povedať, že ma bavil a nahnal husinu. No sú tu aj také, čo ma moc neoslovili, ale to je vyslovene môj názor a z pohľadu niekoho iného sa mu môže príbeh páčiť.

Pôvodne som tu chcela rozobrať každý jeden príbeh samostatne, ako ho vidím a vnímam no ku niektorým by som toho povedala málo, pretože boli vážne také, že mi stačilo prečítanie a predstavivosť sa postarala o to, že som si príbeh ešte raz v hlave premietla a zas písať najviac o príbehoch, ktoré mi moc nesadli som nechcela, no možno to bolo tým, že som ich prečítala moc rýchlo.

Práve, preto som knihu prečítala dva krát a práve napríklad Zuby, Skokani či Autobus až tri krát a viete, čo? Vážne, keď som dala znovu šancu aj tým, čo ma prvne moc nezaujali tak ma to bavilo. Asi za mňa najlepšie poviedky, ktoré ma vážne bavili bol práve Synek, Netvor a Zatracenej.

A špeciálne Člověk v kůži vázaný som musela na dva krát čítať. Prvý raz som totiž na daný deň už toho mala dosť a už som to moc nezvládala a vážne som sa musela pripraviť na čítanie Ďalších poviedok. Áno, áno… Mala by som rozobrať tie príbehy a nie len aký na mňa urobili dojem, ale tým, že to nie je jedna poviedka, ale niekoľko a nechcem ísť tak do detailov, aby keď si kúpite knihu som vám nezkazila zážitok tak, preto vám dávam dojmy.

Ilustrácie

Obálku už som hovorila a teraz sa posuňme ku jednotlivým ilustráciám v knihe. Ku každej poviedke je ilustrácia, ktorá sa nachádza samostatne na jednej strane a je čierno-biela. V tomto prípade sa čierno-biela varianta hodí viacej ako farebná, a to z jedného prostého dôvodu pôsobí to desivejšie, viac znepokojivejšie a tým, že je obrázok tmavý tak sa viac zameriate na detaily. Aspoň ja som sa pri tých tmavších zameriala a potom to niekedy ľutovala.

Niektoré ilustrácie stále vidím živo pred sebou, ako napríklad obrázok dievčatka, ktoré drží v ruke bábiku a kričí, vážne desivý obrázok klaunov či zdanlivo neškodný obrázok s autom. A teraz si zoberte, že ku každej poviedke je ilustrácia! Dobre, ale jedno také negatívum, ktoré sa viaže ku tomu, že je to čierno-biele, a to je to, že u niektorých vážne musíte chvíľu pozerať na stránku, aby ste uvideli tie detaily obrázku, je to tak možno u dvoch a pôsobí to tajomne no, ale ako som hovorila potom sa na tie obrázky musíte viac zamerať.

Záver

Na záver začnem tým, že skladám klobúk pred vážne šikovnými autormi a moc si vážim toho, že práve vychádzajú aj takéto knihy, na ktorých sa podieľa niekoľko autorov a je tam niekoľko rôznych príbehov. Rovnako tak pochvala patrí ilustrátorovi. I, keď ja mám radšej fantasy a light novely tak ma kniha milo prekvapila a bavila, bála som sa, ale aj tak si to rada prečítala znovu. I, keď nepatrím ku fanúšikom tak som si knihu užila, niektoré poviedky menej, ako ostatné, ale všetky mali niečo do seba.

Nech nezabudnem lebo ma budú ešte v snoch strašiť tak za recenzný výtlačok ďakujem Golden Dog!