OldschoolPCRecenze

Retrovýlet do sveta Gothicu – RP v G

V roku 2006 sa na svet dostala hra The elder scrolls IV: Oblivion. Vlna tohto epického RPG od Bethesdy a dieťa Godda, pardon, Todda Howarda počarovala celému svetu. Rozsiahly Cyrodiil a stovka questov. Voľnosť, ktorá bola dovtedy nevídaná. Objavovanie miest, ktoré rozprávali príbehy vo forme enviromentálneho storytellingu. Odkazy na pána prsteňov, Lovecraftove poviedky, alebo na popkultúrne filmy. Questová línia Temného bratstva je ešte aj teraz čerstvá v mojej pamäti.

Avšak pred Oblivionom nám nemecké Piranha Bytes prinieslo Gothic. Hru, ktorá za hranicami Nemecka nemala až taký veľký úspech. Teda aspoň na začiatku. V priebehu rokov sa z Gothicu stala kultová hra, ktorú každý hardcore RPG hráč musí aspoň raz okúsiť. Rozprávať príbeh, ktorý v Gothicu bezmenný hrdina prežíva, tu nebudem. Hra má 19 rokov a je už dosť stará na to, aby sa vám naratívne predstavila sama – či už na youtube plnom reklám, alebo na steame za pár dobre investovaných eur.

Ako už nadpis napovedá, toto nie je bežná recenzia. Toto je výlet na ostrov Khorinis do pracovnej kolónie.

Svet Gothicu je v porovnaní s Oblivionom, alebo Morrowindom malý. Graficky neočarí, ovládanie je kritizované pre akúsi nemotornosť a anglický dabing je, ako to povedať, priemerný. A aj tak sa vo svete Gothicu cítim ako v drevenom zrube pri naloženom krbe, ktorý mi ohrieva palce na bosých nohách.

Po zhodení do jazierka pri výťahu, ktorým do kolónie vozia proviant, dostávam na hubu. Po prebudení a priateľskom potrasení rukou s Diegom mám kolóniu ako na dlani. V diaľke vidím Starý tábor, kam sa mi Diego odporučil vybrať. Avšak kdekoľvek sa pozriem, vidím zvieratá a príšery ktorým AI nastavuje denný režim. Niektoré v noci spia a cez deň sa túlajú lesom. Iné lovia v noci a cez deň spia. Vidím starú zasypanú štólu, pri ktorej je moja prvá zbraň – čakan. A trochu magickej rudy, ktorá je v kolónii platidlom. Viem skákať a tak sa kostrbato vyštverám na neďaleký útes, kde ma zabije malá skupinka goblinov. A to som sa doteraz bál len výšok. Po pár pokusoch, ktorých množstvo tu z hrdosti nenapíšem, sa mi goblinov podarilo vyčistiť. Dostal som za nich skúsenosti. Cestou od jazierka som zabil ešte mrchožrúta a krysokrta. Level 1.

Pod útesom s goblinmi stretávam dvoch lovcov u ktorých sa naučím drať nešťastné bytosti, ktoré sa ocitnú na druhej strane môjho hrdzavého čakana. Lenže zamordované zvieratá a príšery sa nerespawnujú, len po prechode do ďalšej kapitoly a aj to s pár obmenami. Takže aby som naučené využil, musím ísť hľadať zver do neďalekého lesa. Bum, spravím pár krokov a prvý vlk ktorého stretnem ma zabije jedným uhryznutím. OK, tu nemá význam, aby som to opakoval. Radšej sa vyberiem za mrchožrútmi neďaleko lovcov. Nalákam ich, aby sa k lovcom priblížili a oni ich za mňa zabijú. Nezískam skúsenosti, ale aspoň ich mŕtvoly zbavím prebytočných zubov a pazúrov.

Až teraz je čas, vstúpiť do starého tábora. Pri bráne sa odkážem na Diega a bez problémov ma vpustia. Priblíži sa ku mne nebezpečne vyzerajúci strážca, ktorý chce výpalné. Odmietnem a on ma priateľsky varuje. Ale keď ja tú rudu fakt nemám… To, čo som obral z mrchožrútov predávam za magickú rudu neďalekému kuchárovi. Behám okolo tábora, aby som našiel priateľského strážcu a mohol mu zaplatiť za ochranu, no zastaví ma nejaký baník. Zbije ma a okradne o všetku rudu. Tak o takúto ochranu sa jedná…

Nezačal som ešte ani jeden vedľajší quest, v hlavnom queste som sa nikde nepohol a už som toho zažil viac ako v Oblivione s radiant AI. Cestujem len podľa orientačných bodov. Nemám kompas a žiadnu mapu som si ešte nekúpil. Jednoručák a krompáč držím ako úplný amatér a umriem na jedno uhryznutie od vlka. Aby som prežil, musím sa naučiť ako kolónia funguje a ako v kolónii budem fungovať ja. Stávam sa skutočným bezmenným (ešte nie) hrdinom.

Toto sa mi stalo 12 rokov dozadu, keď som Gothic prvý krát zapol. V prvej hodine hrania. Kamarát mi požičal svoju kópiu a ešte doteraz som mu ju nevrátil. Vždy keď vyjde nové RPG, dúfam, že ma vcucne do svojho sveta rovnako, ako ma vcucol Gothic. Vývojári moderných hier sa snažia hráčovi prechod svojimi hrami uľahčiť a naskriptovanými scénami u nich vyvolať wau efekt. Akonáhle pri hre cítiť zásah autora, už to nie je moja hra. Pripomínam, hovorím o RPG žánri s otvoreným svetom. Kde v AC Odyssey zažijem niečo také ako v prvej hodine Gothicu? Zaklínač je najlepšie RPG všetkých čias? Je to dobrá hra, ale je to naozaj RPG? Fallout 4 bol skritizovaný za to, že sa z neho vytratil roleplaying a ostalo len osamotené G. Ale toto nie je len chyba Falloutu.

Každý rok si zapnem Gothic, aby som aspoň na chvíľu unikol z reality. Na obrazovke mi nevyskakuje každú chvíľu nejaký nový quest, nemám tam žiadne šípky, ktoré mi ukazujú akým smerom sa vybrať. Na obrazovke sa nedeje nič, čo by mi každú chvíľu pripomínalo, že hrám hru. Gothic je jedna z mála hier po roku 2000, ktorá v sebe má okrem G aj RP. A aj keď nespôsobil vo svete takú vlnu nadšenia ako Oblivion a Morrowind, stal sa klasikou – teplým krbom, aby moje palce neodmrzli.

Súboje sú riešené zaujímavo. Je treba povedať, že naozaj treba pochopiť ako fungujú a spoločne s tým, ako sa vyvíja postava, tak sa v šikovnosti vyvíja aj hráč. Na začiatok je boj kostrbatý, ale stačí doň investovať pár skúseností, prísť na správny rytmus a hneď to ináč vyzerá. Je to hra na PC a rozloženie klávesnice nie je user friendly, ale ak dokážete poskladať skrinku z Ikei, zvládnete sa naučiť súboje v Gothicu. To isté platí aj pre ovládanie. Skáčete kde chcete, lozíte kde chcete a aj bežíte kde chcete. Pri zliezaní je to ale už trocha problém. Lebo keď prídete ku kraju napríklad útesu, z nejakého dôvodu sa vždy zrútite do záhuby. Ak chce človek bezpečne zliezť, musí aspoň krok a pol pred hranou útesu skočiť vpred. Nech to už znie akokoľvek šialene.

Príbeh a technické spracovanie hry; nuž, príbeh je o oslobodení celej kolónie a samozrejme, oslobodí ju náš bezmenný hrdina. Spomenul som, že príbeh tu rozpisovať nebudem. Vôbec nie je komplikovaný, ale zas ani nudný. Príbeh je v kapitolách a hra ich má 7. Ponúka na oko aj možnosť voľby – s ktorým táborom sa spolčiť, no je to úplne jedno, lebo od určitého bodu sa príbeh odohráva identicky. Nie som si istý, či sa vôbec dá vyspoilovať po 19 rokoch, ale človek nikdy nevie.
Po technickej stránke je Gothic stará hra. Grafika je nič moc a to aj na vtedajšiu dobu, ale má svoje čaro. Sem – tam sa objaví aj nejaký chrobák, ale na internete je už toľko patchov, módov a widescreen fixov, že hru je možné spustiť aj na skutočných delách o akých sa bežným smrteľníkov len sníva a dokonca môže vyzerať ozaj pôvabne.

Navyše THQ poskupovalo licencie Piranhabyteovských hier, kde patrí aj Gothic. Chystá sa jeho remake, ktorý je však ešte ďaleko. Pre starých klasikov je starý Gothic príjemná nostalgia a pripomienka, prečo sa na remake možno (aj keď opatrne) tešiť a pre mladých nádejných nostalgikov môže byť Gothic tým, čo im možno v Zaklínačovi chýbalo.

Ak ste presýtení súčasnými konvenciami v hrách a nechcete investovať peniaze do remakeu Mafie, skúste Gothic. Nebojte, kým prejde Corona, zvládnete aj ten bojový systém.

Verdikt

Grafika - 60%
Zvuk - 90%
Príbeh - 65%
Hrateľnosť - 75%
Zábava - 85%

75%

Naše skóre

Gothic je ako album so starými rodinnými fotkami, ktoré sa nebojíte ukázať frajerke. Radi sa k nim vraciate a radi o nich ešte budete hovoriť.

User Rating: 4.5 ( 1 votes)
Zobrazit více

Deny Szoó

Milovník filmu a knihy, od malička žije s hrami, sem-tam sedí, ale možno ho vidieť aj ležať.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Také by vás mohlo zajímat
Close
Back to top button